Biodegradovate\u013en\u00fdm materi\u00e1lom sa venuje u\u017e dvadsa\u0165 rokov. So svoj\u00edm t\u00edmom vyna\u0161iel materi\u00e1l na v\u00fdrobu bio-obalov, ktor\u00e9 s\u00fa rozlo\u017eite\u013en\u00e9 a poch\u00e1dzaj\u00fa z obnovite\u013en\u00fdch zdrojov. V\u010faka n\u00edm budeme m\u00f4c\u0165 sn\u00e1\u010f u\u017e \u010doskoro hodi\u0165 obal na vaj\u00ed\u010dka do kompostu. Za v\u00fdvoj recept\u00fary a technol\u00f3gie pr\u00edpravy t\u00fdchto materi\u00e1lov si 14. m\u00e1ja 2013 prevzal ocenenie Technol\u00f3g roka SR. Doc. Ing. Pavol Alexy, CSc. sa sna\u017e\u00ed dok\u00e1za\u0165, \u017ee ch\u00e9mia nemus\u00ed na\u0161ej plan\u00e9te len \u0161kodi\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Pre\u010do je d\u00f4le\u017eit\u00e9 pou\u017e\u00edva\u0165 odb\u00farate\u013en\u00e9 materi\u00e1ly z obnovite\u013en\u00fdch zdrojov?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Cel\u00e9 b\u00fdval\u00e9 storo\u010die, v ktorom sa objavili syntetick\u00e9 polym\u00e9ry, sa ozna\u010duje za storo\u010die plastov. Keby sme teraz povedali \u201epolym\u00e9ry zmiznite!\u201c, tak zostaneme nah\u00ed a bez v\u00e4\u010d\u0161iny vec\u00ed, na ktor\u00e9 sme zvyknut\u00ed. Zo za\u010diatku to samozrejme nevyzeralo ako probl\u00e9m. A\u017e do momentu, ke\u010f sa ich za\u010dalo vyr\u00e1ba\u0165 obrovsk\u00e9 mno\u017estvo a vznikol probl\u00e9m s likvid\u00e1ciou odpadu. Jednou z alternat\u00edv ako rie\u0161i\u0165 tento probl\u00e9m je biologick\u00e1 rozlo\u017eite\u013enos\u0165. \u010co znamen\u00e1, \u017ee ak sa materi\u00e1l dostane do biologicky akt\u00edvneho prostredia, tak ho mikroorganizmy spotrebuj\u00fa ako zdroj \u017eiv\u00edn a rozlo\u017eia na ne\u0161kodn\u00e9 produkty. Taktie\u017e je d\u00f4le\u017eit\u00e9 vyu\u017e\u00edva\u0165 obnovite\u013en\u00e9 zdroje namiesto fos\u00edlnych zdrojov surov\u00edn a pal\u00edv. Na prv\u00fd poh\u013ead to pre laick\u00fa verejnos\u0165 s\u00favis\u00ed s faktom, \u017ee ropa sa raz minie a \u010do potom? Ke\u010f sa minie, tak potom u\u017e ni\u010d. Po minut\u00ed v\u0161etk\u00fdch fos\u00edlnych zdrojov zrejme nebude \u017eivot na zemi mo\u017en\u00fd.<\/p>\n\n\n\n Pre\u010do?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Tieto zdroje s\u00fa obrovsk\u00fdm \u00falo\u017eiskom uhl\u00edka, ktor\u00fd ich vyu\u017e\u00edvan\u00edm v kone\u010dnom d\u00f4sledku premie\u0148ame na oxid uhli\u010dit\u00fd, teda sklen\u00edkov\u00fd plyn. Vznikali tak, \u017ee zelen\u00e9 tel\u00e1 rastl\u00edn a stromov sa rozlo\u017eili pod zemou a pod\u013ea toho ak\u00e9 mali podmienky, vzniklo bu\u010f uhlie, ropa, alebo zemn\u00fd plyn. Aby tieto rastliny mohli kedysi d\u00e1vno nar\u00e1s\u0165, spotrebovali z atmosf\u00e9ry zeme obrovsk\u00e9 mno\u017estvo oxidu uhli\u010dit\u00e9ho (CO2). Ak budeme toto CO2 na\u010falej vraca\u0165 sp\u00e4\u0165 do atmosf\u00e9ry, v\u00fdrazne prispejeme ku glob\u00e1lnemu otep\u013eovaniu.<\/p>\n\n\n\n Pri biodegrad\u00e1cii sa CO2 neuvo\u013e\u0148uje?<\/strong><\/p>\n\n\n\n D\u00f4le\u017eit\u00e9 je vr\u00e1ti\u0165 ho do surovinov\u00e9ho cyklu. My rob\u00edme s polym\u00e9rmi, ktor\u00e9 maj\u00fa prim\u00e1rny zdroj surov\u00edn v rastlin\u00e1ch, naj\u010dastej\u0161ie je to \u0161krob alebo cukry. Ak napr\u00edklad spotrebujem na v\u00fdrobu f\u00f3lie 10 k\u00edl \u0161krobu, potom ju nech\u00e1m zbiodegradova\u0165, pri \u010dom sa uvo\u013en\u00ed CO2 a voda, tak na to, aby som mal \u010fal\u0161\u00edch 10 k\u00edl \u0161krobu na nov\u00fa f\u00f3liu, mus\u00edm op\u00e4\u0165 zasadi\u0165 kukuricu, ktor\u00e1 pri raste spotrebuje CO2. Tento plyn sa t\u00fdm p\u00e1dom dost\u00e1va do uzavret\u00e9ho cyklu.<\/p>\n\n\n\n Pova\u017eujete v\u00e1\u0161 vyn\u00e1lez za prelomov\u00fd v pou\u017e\u00edvan\u00ed biodegradovate\u013en\u00fdch materi\u00e1lov?<\/strong><\/p>\n\n\n\n To \u017ee rob\u00edme nie\u010do z biodegradovate\u013en\u00fdch polym\u00e9rov, nie je ni\u010d nov\u00e9. Existuj\u00fa tu u\u017e dlho. Ot\u00e1zka znie, ak tu existuj\u00fa u\u017e dlho, tak pre\u010do nie s\u00fa na trhu? Na vine s\u00fa dve pr\u00ed\u010diny, ekonomick\u00e9 a technick\u00e9. Ekonomick\u00e9 preto, lebo polym\u00e9ry, ktor\u00e9 sa daj\u00fa takto spracova\u0165, s\u00fa podstatne drah\u0161ie ako tie syntetick\u00e9. D\u00f4vodom je to, \u017ee sa ich rob\u00ed m\u00e1lo. Maloton\u00e1\u017ene v\u00fdroby s\u00fa v\u017edy drah\u0161ie ako ve\u013ekoton\u00e1\u017ene. V momente, ke\u010f sa ich za\u010dn\u00fa vyr\u00e1ba\u0165 tis\u00edcky, stotis\u00edcky a mili\u00f3ny ton ro\u010dne, tak ako je to u be\u017en\u00fdch plastov, v tom momente p\u00f4jde cena rap\u00eddne dole.<\/p>\n\n\n\n Pre\u010do sa ich teda rob\u00ed tak m\u00e1lo?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Preto\u017ee sa m\u00e1lo kupuj\u00fa a m\u00e1lo pou\u017e\u00edvaj\u00fa. A pre\u010do sa m\u00e1lo pou\u017e\u00edvaj\u00fa? Lebo s\u00fa drah\u00e9. A u\u017e sme v za\u010darovanom kruhu, z ktor\u00e9ho niet in\u00e9ho v\u00fdchodiska ako do neho zainvestova\u0165, aby sa niekde roz\u0165al. V momente ke\u010f do neho niekto zainvestuje, a teraz nemysl\u00edm konkr\u00e9tneho \u010dloveka, ale napr\u00edklad legislat\u00edvnu podporu t\u00fdchto produktov, za\u010darovan\u00fd kruh sa rozpadne.<\/p>\n\n\n\n A \u010do technick\u00e9 pr\u00ed\u010diny?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Tieto polym\u00e9ry s\u00fa \u0165a\u017e\u0161ie spracovate\u013en\u00e9 ako be\u017en\u00e9 syntetick\u00e9 polym\u00e9ry, napr\u00edklad polyolef\u00edny, a niektor\u00e9 ich vlastnosti s\u00fa hor\u0161ie. Napr\u00edklad s\u00fa pr\u00edli\u0161 krehk\u00e9. T\u00fdm p\u00e1dom by bol probl\u00e9m vyrobi\u0165 flexibiln\u00e9 h\u00fa\u017eevnat\u00e9 f\u00f3lie, lebo by sa pol\u00e1mali. Treba teda h\u013eada\u0165 technick\u00e9 rie\u0161enia ako ich zmodifikova\u0165 tak, aby sa dali dobre spracova\u0165 be\u017en\u00fdmi technol\u00f3giami, a aby mali spr\u00e1vne fin\u00e1lne vlastnosti. Aby mohli napr\u00edklad nahradi\u0165 plastov\u00fa ta\u0161ku v obchode. To je pr\u00e1ve na\u0161e mal\u00e9 pol\u00ed\u010dko, v ktorom sa hrabeme. S\u00fa pritom dve cesty ako tie vlastnosti vylep\u0161i\u0165. Jedna je synt\u00e9za polym\u00e9rov a druh\u00e1 je ich spracovanie. My sa orientujeme na spracovanie.<\/p>\n\n\n\n Ak s\u00fa tu biodegradovate\u013en\u00e9 polym\u00e9ry u\u017e d\u00e1vno, v \u010dom je v\u00e1\u0161 vyn\u00e1lez unik\u00e1tny?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Na\u0161li sme sp\u00f4sob ako ich spracova\u0165 v ich vz\u00e1jomnej kombin\u00e1cii, tak aby boli dobre spracovate\u013en\u00e9 a aby mali vhodn\u00e9 vlastnosti k tomu, na \u010do s\u00fa ur\u010den\u00e9. To sme vlastne prihl\u00e1sili aj ako vyn\u00e1lez. Kombin\u00e1ciu polym\u00e9rov, niektor\u00fdch adit\u00edv a sp\u00f4sob spracovania. Podarilo sa n\u00e1m vyrie\u0161i\u0165 ten technick\u00fd probl\u00e9m, ktor\u00fd som spom\u00ednal. Teraz m\u00e1me materi\u00e1l, ktor\u00fd vieme namodifikova\u0165 tak, aby mal r\u00f4zne vlastnosti. Zo z\u00e1kladnej zmesi alebo jej zlo\u017eiek vieme nakombinova\u0165 zmesi s r\u00f4znymi vlastnos\u0165ami, ktor\u00e9 sa daj\u00fa spracova\u0165 be\u017en\u00fdmi technol\u00f3giami. Teraz by mohla pr\u00eds\u0165 t\u00e1 sp\u00e4tn\u00e1 v\u00e4zba. Vyrie\u0161ili sme technick\u00fd probl\u00e9m a m\u00f4\u017ee sa za\u010da\u0165 investova\u0165 do v\u00fdrobn\u00fdch liniek, lebo u\u017e neexistuj\u00fa technick\u00e9 prek\u00e1\u017eky. Ale to bude chv\u00ed\u013eku trva\u0165.<\/p>\n\n\n\n A na ak\u00e9 dlh\u00e9 trate to vid\u00edte?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Ja som sa biodegradovate\u013en\u00fdm materi\u00e1lom za\u010dal venova\u0165 pred dvadsiatimi rokmi, ke\u010f som si povedal, \u017ee to raz bude ma\u0165 bud\u00facnos\u0165. Vtedy som si myslel, \u017ee to bude p\u00e4\u0165, mo\u017eno desa\u0165 rokov. Ubehlo dvadsa\u0165 rokov a ukazuje sa, \u017ee by sme pomaly mohli by\u0165 v cieli. Ceny niektor\u00fdch surov\u00edn, ktor\u00e9 pou\u017e\u00edvame do zmesi, klesli a za\u010d\u00ednaj\u00fa sa pribli\u017eova\u0165 cene klasick\u00fdch plastov. Mysl\u00edm, \u017ee \u010dasom p\u00f4jdu dole aj \u010fal\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n Kto ka\u017ed\u00fd za t\u00fdmto projektom stoj\u00ed?<\/strong><\/p>\n\n\n\n V \u017eiadnom pr\u00edpade to nie je v\u00fdsledok len mojej pr\u00e1ce, pracuje na \u0148om mno\u017estvo \u010fal\u0161\u00edch \u013eud\u00ed. V prvom rade s\u00fa to moji kolegovia a \u0161tudenti, najm\u00e4 doktorandi, ktor\u00ed sa nemal\u00fdm dielom pri\u010dinili o to, \u017ee sme tam, kde sme. Okrem toho dlhodobo spolupracujeme s \u00dastavom polym\u00e9rov SAV. Oni robia sk\u00f4r z\u00e1kladn\u00fd v\u00fdskum, my viac technol\u00f3giu, tak\u017ee sa vhodne dop\u013a\u0148ame. Je to na\u0161e spolo\u010dn\u00e9 die\u0165a.<\/p>\n\n\n\n M\u00e1te na tento vyn\u00e1lez zaregistrovan\u00fd patent, o ktor\u00fd by mohli prejavi\u0165 z\u00e1ujem ve\u013ek\u00e9 firmy vo svete?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Ke\u010f nie\u010do tak\u00e9 vymysl\u00edte, mus\u00edte na zaregistrovanie vyn\u00e1lezu poda\u0165 prihl\u00e1\u0161ku. Potom sa sk\u00fama, \u010di je to naozaj vyn\u00e1lez, \u010di ho niekto u\u017e predt\u00fdm nepop\u00edsal, nepublikoval. My sme sa rozhodli, \u017ee okrem n\u00e1rodnej prihl\u00e1\u0161ky pod\u00e1me aj celosvetov\u00fa. Obe s\u00fa v \u0161t\u00e1diu posudzovania u\u017e asi tri\u0161tvrte roka. Koncom minul\u00e9ho roku sme za \u0148u dostali ocenenie na v\u00fdstave patentov a vyn\u00e1lezov na Taiwane, tak uvid\u00edme. Zatia\u013e to vyzer\u00e1 dobre.<\/p>\n\n\n\n Kedy si budeme m\u00f4c\u0165 v slovensk\u00fdch obchodoch k\u00fapi\u0165 vaj\u00ed\u010dka v rozlo\u017eite\u013en\u00fdch obaloch?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Ak sa ni\u010d nepokaz\u00ed, tak v priebehu dvoch, troch rokov by sme mohli ma\u0165 re\u00e1lnu v\u00fdrob\u0148u na \u201ebioobaly\u201c. M\u00f4j ve\u013ek\u00fd optimizmus pramen\u00ed z toho, \u017ee spolupracujeme s p\u00e1nom, ktor\u00fd vlastn\u00ed ve\u013ek\u00fa spolo\u010dnos\u0165 na v\u00fdrobu biovajec a chcel by ich bali\u0165 aj do ekologick\u00fdch obalov. Pl\u00e1nuje na produkciu t\u00fdchto zmes\u00ed postavi\u0165 v\u00fdrobn\u00e9 zariadenia.<\/p>\n\n\n\n V akom \u0161t\u00e1diu spolupr\u00e1ce ste moment\u00e1lne?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Objedn\u00e1vame suroviny ur\u010den\u00e9 na prev\u00e1dzkov\u00fd pokus. S jednou firmou na v\u00fdrobu obalov na vaj\u00ed\u010dka m\u00e1me dohodu, \u017ee u nich m\u00f4\u017eeme testy realizova\u0165 a ke\u010f prev\u00e1dzkov\u00fd test dobre dopadne, presunieme sa do \u0161t\u00e1dia projektovania prev\u00e1dzky na v\u00fdrobu t\u00fdchto materi\u00e1lov. Pokia\u013e bud\u00fa financie, podnikate\u013esk\u00fd z\u00e1mer a odbyt, tak je naozaj re\u00e1lne, \u017ee v priebehu dvoch rokov by obaly mohli uzrie\u0165 svetlo sveta. Ich prototypy sme u\u017e vyrobili v laborat\u00f3riu.<\/p>\n\n\n\n Vyzeraj\u00fa \u00faplne ako klasick\u00fd obal na vaj\u00ed\u010dka\u2026<\/strong><\/p>\n\n\n\n No, tento n\u00edm akur\u00e1t aj je. \/Smiech\/. N\u00e1\u0161 obal je hne\u010f ved\u013ea.<\/p>\n\n\n\n Vid\u00edte, naozaj s\u00fa na nerozoznanie.<\/strong><\/p>\n\n\n\n Akur\u00e1t \u017ee ten prv\u00fd nie je biodegradovate\u013en\u00fd a je z ropn\u00fdch surov\u00edn. Ten n\u00e1\u0161 je z obnovite\u013en\u00fdch zdrojov a rozlo\u017e\u00ed sa. M\u00e1me tu aj jeden matnej\u0161\u00ed, do ktor\u00e9ho bol pridan\u00fd \u010fal\u0161\u00ed biopolym\u00e9r, aby bol lacnej\u0161\u00ed. To, \u017ee do\u0148 vieme da\u0165 a\u017e 50 % tejto zlo\u017eky, je tie\u017e pokrok. V\u00e1m to mo\u017eno ni\u010d nepovie, ale nie je to sranda dosta\u0165 ho tam tak, aby sa s ostatn\u00fdmi zlo\u017ekami dokonale zmie\u0161al.<\/p>\n\n\n\n Z ak\u00fdch zlo\u017eiek t\u00e1to \u0161peci\u00e1lna zmes pozost\u00e1va?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Kyselina polymlie\u010dna a polyhydroxybutyr\u00e1t s\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 zlo\u017eky, \u010falej tam treba prida\u0165 zm\u00e4k\u010dovadlo a \u010fal\u0161ie pomocn\u00e9 pr\u00edsady, u\u017e spom\u00ednan\u00fd biopolym\u00e9r a potom e\u0161te asi 0,5 % \u0161peci\u00e1lneho modifik\u00e1tora. Ten zabezpe\u010d\u00ed, \u017ee v\u0161etky zlo\u017eky s\u00fa kompatibiln\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Odkia\u013e sa kyselina polymlie\u010dna z\u00edskava?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Na za\u010diatku procesu m\u00f4\u017ee by\u0165 kukurica, zemiaky, ry\u017ea, v podstate hocak\u00fd \u0161krob. Najlacnej\u0161ia je pr\u00e1ve kukurica, ke\u010f\u017ee sa pestuje \u00faplne bez probl\u00e9mov a je jej dos\u0165. Potom sa ferment\u00e1ciou \u0161krobu vyrob\u00ed kyselina mlie\u010dna a z nej polymeriz\u00e1ciou kyselina polymlie\u010dna.<\/p>\n\n\n\n A polyhydroxybutyr\u00e1t?<\/strong><\/p>\n\n\n\n To je bakteri\u00e1lny polyester, \u010di\u017ee polym\u00e9r, ktor\u00fd produkuj\u00fa bakt\u00e9rie ako svoju energetick\u00fa z\u00e1sobu. Funguje to ako u \u010dloveka, ktor\u00fd produkuje tuky, ke\u010f m\u00e1 nadbytok potravy. Bakt\u00e9rie syntetizuj\u00fa tieto polym\u00e9ry z cukrov, \u010di\u017ee im mus\u00edte dod\u00e1va\u0165 napr\u00edklad frukt\u00f3zou alebo lakt\u00f3zou. Ako ve\u013emi v\u00fdhodn\u00e9 sa ukazuje vyu\u017eitie srv\u00e1tky, \u010do je odpad mliekarensk\u00e9ho priemyslu, ktor\u00fd st\u00e1le obsahuje pomerne ve\u013ea cukrov. Nie je ich tak ve\u013ea, aby boli priemyselne vyu\u017eite\u013en\u00e9 na in\u00e9 produkty, ale na biotechnologick\u00fa v\u00fdrobu polym\u00e9rov to e\u0161te sta\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u010ci\u017ee s\u00fa to v\u0161etko obnovite\u013en\u00e9 zdroje, ktor\u00e9 pri biodegrad\u00e1cii neprodukuj\u00fa \u017eiaden sklen\u00edkov\u00fd plyn?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Na kyselinu polymlie\u010dnu potrebujeme kukuricu. Ak polymlie\u010dna kyselina zbiodegraduje na CO2 a vodu, tak je to v pohode a znova m\u00f4\u017eeme zasadi\u0165 kukuricu. To ist\u00e9 je aj v pr\u00edpade kravy, ktor\u00e1 sa mus\u00ed na\u017era\u0165 tr\u00e1vy, aby d\u00e1vala mlieko.<\/p>\n\n\n\n To m\u00e1 logiku\u2026<\/strong><\/p>\n\n\n\n \u00c1no, pr\u00edroda je stra\u0161ne jednoduch\u00e1, len my ju \u010dasto dobre nech\u00e1peme. To je cel\u00e9.<\/p>\n\n\n\n V\u00e1\u0161 vyn\u00e1lez by ale mohol znamena\u0165 vyrie\u0161enie aspo\u0148 jedn\u00e9ho ekologick\u00e9ho probl\u00e9mu, nie?<\/strong><\/p>\n\n\n\n T\u00fdm, \u017ee vyrob\u00edme obaly z tak\u00e9hoto materi\u00e1lu, e\u0161te probl\u00e9my nekon\u010dia. \u013dud\u00ed treba nau\u010di\u0165, \u017ee patr\u00ed do kompostu. Predstava, \u017ee ho hod\u00edm za hlavu a on zmizne, je myln\u00e1, preto\u017ee ak sa nedostane do biologicky akt\u00edvneho prostredia, nem\u00e1 d\u00f4vod rozklada\u0165 sa. Ak by som ho dal do kontajnera s komun\u00e1lnym odpadom a neodseparoval ho, tak m\u00e1m s\u00edce super ekologick\u00fd materi\u00e1l, ale polovica jeho \u201eekologickosti\u201c sa strat\u00ed. St\u00e1le je vyroben\u00fd z obnovite\u013en\u00fdch zdrojov, ale do prirodzen\u00e9ho cyklu sa u\u017e nevr\u00e1ti. A haldy odpadu zbyto\u010dne narastaj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n S\u00e1m sa na skl\u00e1dke nerozlo\u017e\u00ed?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Teoreticky \u00e1no. No na to, aby mikroorganizmy, ktor\u00e9 ho rozlo\u017eia, boli schopn\u00e9 na skl\u00e1dke pre\u017ei\u0165, potrebuj\u00fa nejak\u00e9 podmienky. Exituj\u00fa tak\u00e9, ktor\u00e9 musia ma\u0165 k \u017eivotu kysl\u00edk a tie, ktor\u00e9 ho nepotrebuj\u00fa. Takisto potrebuj\u00fa ur\u010dit\u00fa vlhkos\u0165, teplotu, pH. Ak im toto na skl\u00e1dke nevytvor\u00edme, tak jednoducho nebud\u00fa fungova\u0165. Ak potrebuj\u00fa kysl\u00edk a my to nie\u010d\u00edm zah\u00e1d\u017eeme, tak sa materi\u00e1l nerozlo\u017e\u00ed. \u010ci\u017ee na be\u017enej skl\u00e1dke je to viac-menej n\u00e1hodn\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165.<\/p>\n\n\n\n Ako dlho obal alebo ak\u00fdko\u013evek produkt z tohto materi\u00e1lu vydr\u017e\u00ed?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Materi\u00e1ly, ktor\u00e9 rob\u00edme, s\u00fa stabiln\u00e9, pokia\u013e nie s\u00fa v biologicky akt\u00edvnom prostred\u00ed. M\u00f4\u017ee na nich pr\u0161a\u0165, svieti\u0165 slnko, m\u00f4\u017eete ich ma\u0165 doma uskladnen\u00e9 za norm\u00e1lnych podmienok. Rozkladaj\u00fa sa, a\u017e ke\u010f sa dostan\u00fa do kompostu.<\/p>\n\n\n\n Ako dlho tak\u00fdto proces trv\u00e1?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Pokia\u013e s\u00fa v komposte a s\u00fa to kompostovate\u013en\u00e9 polym\u00e9ry, tak r\u00e1dovo t\u00fd\u017edne a\u017e mesiace ako hocak\u00fd biologick\u00fd materi\u00e1l. \u010ci\u017ee ve\u013emi prijate\u013en\u00e1 doba.<\/p>\n\n\n\n Ak\u00e9 s\u00fa va\u0161e \u010fal\u0161ie pl\u00e1ny s bio-obalmi?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Pred p\u00e4tn\u00e1stimi rokmi som spolupracoval s jednou rak\u00faskou firmou, ktor\u00e1 pracuje v oblasti obalovej techniky. Chceli sme robi\u0165 obaly na jogurty, ale stroskotalo to v momente, ke\u010f dali \u201ekel\u00edmky\u201c na linky, kde ich bolo treba uzatv\u00e1ra\u0165 vie\u010dkami. Praskali, preto\u017ee boli krehk\u00e9. Ale teraz, ke\u010f u\u017e vieme vyrobi\u0165 h\u00fa\u017eevnat\u00fd materi\u00e1l, by som r\u00e1d znova nadviazal kontakty. Bolo by \u00fa\u017easn\u00e9, keby sa to podarilo. Jogurtov\u00fd kel\u00edmok by mohol \u00eds\u0165 rovno do kompostu.<\/p>\n\n\n\n Ak\u00fd m\u00e1te vy osobne vz\u0165ah k ochrane \u017eivotn\u00e9ho prostredia? Separujete?<\/strong><\/p>\n\n\n\n \u010co mysl\u00edte, pre\u010do rob\u00edm tieto veci? \/Smiech\/. Neb\u00fdvam v rodinnom dome, t\u00fdm p\u00e1dom som odk\u00e1zan\u00fd separova\u0165 len to, \u010do mi umo\u017en\u00ed okolie, ale to \u010do m\u00f4\u017eeme, samozrejme separujeme. Mysl\u00edm si, \u017ee ve\u013ea \u013eud\u00ed nad\u00e1va na ch\u00e9miu. Vinia ju za to, \u017ee u\u0161kodila plan\u00e9te a \u017ee chemici m\u00f4\u017eu za to, \u017ee sme ekologicky tam, kde sme. Ja tvrd\u00edm, \u017ee ch\u00e9mia za to, chuderka, nem\u00f4\u017ee. M\u00f4\u017eu za to \u013eudia, ktor\u00ed ju zle pou\u017e\u00edvaj\u00fa. Moja pr\u00e1ca je preto aspo\u0148 mal\u00fdm pr\u00edspevkom k tomu, aby \u013eudia videli, \u017ee ak sa ch\u00e9mia rozumne vyu\u017e\u00edva, vie by\u0165 aj u\u017eito\u010dn\u00e1.<\/p>\n\n\n\n