Plasty a teda aj igelitky sa m\u00f4\u017eu vyr\u00e1ba\u0165 nielen z ropy. Vhodn\u00fdmi materi\u00e1lmi s\u00fa aj tak\u00e9 suroviny ako srv\u00e1tka, teda odpad z mliekarensk\u00e9ho priemyslu, alebo \u0161krob. Pavol Alexy z \u00dastavu polym\u00e9rnych materi\u00e1lov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sa podie\u013eal na v\u00fdskume sp\u00f4sobu, ako sa z nich daj\u00fa vyrobi\u0165 igelitky, ktor\u00e9 ne\u0161kodia \u017eivotn\u00e9mu prostrediu. Za tento vyn\u00e1lez z\u00edskal pred rokom na svetovej v\u00fdstave v Taiwane zlat\u00fa medailu a po\u017eiadal o patent.<\/p>\n\n\n\n
Odpor\u00fa\u010danie, ktor\u00e9 v pondelok Eur\u00f3pska komisia vydala, m\u00e1 podnieti\u0165 krajiny, aby spotrebu \u013eahk\u00fdch plastov\u00fdch ta\u0161iek obmedzili. Z \u010doho sa vlastne igelitky vyr\u00e1baj\u00fa?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Prv\u00e9 plastov\u00e9 f\u00f3lie sa vyr\u00e1bali z PVC a jeho najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm v\u00fdrobcom v Eur\u00f3pe bola nemeck\u00e1 firma IG Farben. T\u00e1 dala svojmu produktu n\u00e1zov igelit. Po vojne sa firma rozpadla na dnes u\u017e ve\u013ek\u00e9 spolo\u010dnosti, ale zna\u010dka igelit zanikla. Dnes sa u\u017e ta\u0161ky z PVC nerobia, ale vyr\u00e1baj\u00fa sa z polyetyl\u00e9nu. Laicky ide st\u00e1le o igelitky, aj ke\u010f u\u017e s PVC nemaj\u00fa ni\u010d spolo\u010dn\u00e9. Ale sk\u00faste si v obchode vyp\u00fdta\u0165 polyetyl\u00e9nov\u00fa ta\u0161ku a povedia v\u00e1m, \u017ee ju nemaj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n Odpady z plastov\u00fdch ta\u0161iek zna\u010dne zne\u010dis\u0165uj\u00fa moria, v niektor\u00fdch lokalit\u00e1ch u\u017e len \u0165a\u017eko n\u00e1jdete rybu \u010di vt\u00e1ka, ktor\u00ed by v tr\u00e1viacom syst\u00e9me nemali plasty, tvrd\u00ed Eur\u00f3pska komisia. Ako polyetyl\u00e9nov\u00e9 ta\u0161ky \u0161kodia pr\u00edrode?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Z biologick\u00e9 h\u013eadiska je polyetyl\u00e9n ne\u0161kodn\u00fd. Neotr\u00e1vite sa n\u00edm ani nijako neubl\u00ed\u017ei. Pokia\u013e sa v\u0161ak dostane do odpadov\u00e9ho hospod\u00e1rstva, zv\u00e4\u010d\u0161uje objem skl\u00e1dok, \u010do u\u017e je ekologick\u00fd probl\u00e9m. Nerozlo\u017e\u00ed sa a ani \u017eiv\u00e9 organizmy sa n\u00edm nedok\u00e1\u017eu otr\u00e1vi\u0165. Pokia\u013e to nie je \u010dist\u00fd polym\u00e9r, ale materi\u00e1l, ktor\u00fd obsahuje aj niektor\u00e9 pr\u00eddavn\u00e9 l\u00e1tky, tie by teoreticky mohli by\u0165 \u0161kodliv\u00e9. V polyety\u00e9nov\u00fdch ta\u0161k\u00e1ch v\u0161ak tieto adit\u00edva vyhovuj\u00fa v\u0161etk\u00fdm hygienick\u00fdm norm\u00e1m a s\u00fa v tak n\u00edzkej koncentr\u00e1cii, \u017ee nepredstavuj\u00fa \u017eiadne toxikologick\u00e9 riziko.<\/p>\n\n\n\n Na druhej strane surovinou na v\u00fdrobu polyetyl\u00e9nu s\u00fa fos\u00edlne zdroje surov\u00edn \u2013 ropa, uhlie a zemn\u00fd plyn. Tu je probl\u00e9m zu\u017eitkovania fos\u00edlnych zdrojov, \u017ee sa op\u00e4\u0165 dost\u00e1vaj\u00fa do obehu v pr\u00edrode. Fos\u00edlne zdroje vznikli ako \u00falo\u017eisko zelen\u00fdch rastl\u00edn, zelenej masy, ktor\u00e1 vznikla t\u00fdm, \u017ee z ovzdu\u0161ia spotrebovala oxid uhli\u010dit\u00fd a ulo\u017eili sa pod zem a prebehli procesy, ktor\u00e9 pod povrchom trvali tis\u00edce a\u017e mili\u00f3ny rokov.<\/p>\n\n\n\n Oxid uhli\u010dit\u00fd je tam zakonzervovan\u00fd a my ho jednoducho chceme vr\u00e1ti\u0165 nasp\u00e4\u0165 do pr\u00edrody. Je jedno \u010di ropu vy\u0165a\u017e\u00edm, urob\u00edm z nej benz\u00edn a sp\u00e1lim a uvo\u013en\u00ed sa CO2. Ak to pre\u017eeniem a vyrob\u00edme ta\u0161ku z polyetyl\u00e9nu, ktor\u00fd je biodegradovate\u013en\u00fd, to znamen\u00e1, \u017ee sa rozlo\u017e\u00ed p\u00f4soben\u00edm mikroorganizmov, takisto vznikne oxid uhli\u010dit\u00fd a voda. Z tohto poh\u013eadu to je paradoxne hor\u0161ie, ako keby ten polyetyl\u00e9n nezdegradoval.<\/p>\n\n\n\n Vyvraciate veci, ktor\u00e9 sa zdaj\u00fa by\u0165 dlh\u00e9 roky jasn\u00e9.<\/strong><\/p>\n\n\n\n Ani nie, len dop\u013a\u0148am inform\u00e1cie, ktor\u00e9 be\u017en\u00fdm \u013eu\u010fom mo\u017eno ani nie s\u00fa zn\u00e1me a preto veci nevidia v plnej \u0161\u00edrke tak, ako v skuto\u010dnosti s\u00fa. Ak sa nad cel\u00fdm probl\u00e9mom zamysl\u00edme, tak ak je polym\u00e9r nedotknut\u00fd (mikroorganizmami \u2013 napr\u00edklad odhoden\u00e1 ta\u0161ka v pr\u00edrode), nie je toxick\u00fd. Jeho molekula je tak\u00e1 obrovsk\u00e1, \u017ee sa nedostane do vn\u00fatra bunky, preto nebiodegraduje.<\/p>\n\n\n\n Mikroorganizmus (huba, plese\u0148, baktr\u00e9ria at\u010f.) ho nevie prija\u0165, aby ho zmetabolizovala enz\u00fdmami. Ak ho nevie prija\u0165 do vn\u00fatra bunky, potom nem\u00f4\u017ee by\u0165 pre \u017eiv\u00fd organizmus toxick\u00fd. Aby ale nedo\u0161lo k omylu \u2013 nehovor\u00edm t\u00fdmto, \u017ee polym\u00e9rny odpad v pr\u00edrode je v poriadku a nem\u00e1 negat\u00edvny dopad na \u017eivotn\u00e9 prostredie. Hovor\u00edm len o priamej toxicite polym\u00e9rov ako tak\u00fdch, ktor\u00e1 v tomto pr\u00edpade neexistuje. V pr\u00edpade, ak zabezpe\u010d\u00edm, aby polyetyl\u00e9n zn\u00ed\u017eil ve\u013ekos\u0165 svojej molekuly tak, aby sa dostal do vn\u00fatra bunky, ktor\u00e1 ho vie potom \u010falej metabolizova\u0165, doch\u00e1dza k procesu biorozkladu, teda rozlo\u017e\u00ed a uvo\u013en\u00ed sa CO2 a voda. Rovnako sa oxid uhli\u010dit\u00fd uvo\u013en\u00ed aj pri sp\u00e1len\u00ed toho ist\u00e9ho polyetyl\u00e9nu.<\/p>\n\n\n\n Ak hovor\u00edme o spa\u013eovniach, \u0161kodia \u017eivotn\u00e9mu prostrediu tak, ako sa tvrd\u00ed?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Kedysi fungovali tak, \u017ee sa tam nah\u00e1dzalo to, \u010do pri\u0161lo, a \u010do vy\u0161lo kom\u00ednom, nikoho nezauj\u00edmalo. Dnes to naopak \u013eud\u00ed ve\u013emi zauj\u00edma a preto spa\u013eovne maj\u00fa r\u00f4zne odlu\u010dova\u010de, katalyz\u00e1tory, ktor\u00e9 br\u00e1nia, aby sa dostali do ovzdu\u0161ia toxick\u00e9 l\u00e1tky. Ekol\u00f3gia spa\u013eovn\u00ed je dnes v poriadku, nevyp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa toxick\u00e9 l\u00e1tky a v ide\u00e1lnom pr\u00edpade sa vyp\u00fa\u0161\u0165a len CO2 a voda.<\/p>\n\n\n\n Oxid uhli\u010dit\u00fd je v\u0161ak sklen\u00edkov\u00fd plyn, hoci je ho v ovzdu\u0161\u00ed habadej. Spoj\u00edm to dokopy: vy\u0165a\u017e\u00edm ropu, z nej sprav\u00edm etyl\u00e9n a z neho polyetyl\u00e9n a ten u\u017e nebudem \u010falej transformova\u0165, tak sa s CO2 vlastne neudialo ni\u010d, len to, \u017ee sa jeho zdroj zmenil z ropy na polyetyl\u00e9n. Ale ak ho sp\u00e1lim alebo zbiodegradujem (ka\u017ed\u00fd, kto m\u00e1 doma kompost, prich\u00e1dza do kontaktu s biodegrad\u00e1ciou), uvo\u013en\u00edm CO2, ktor\u00fd som dostal obrazne povedan\u00e9 z podzemia do ovzdu\u0161ia.<\/p>\n\n\n\n Sam\u00e9 \u201eigelitky\u201c pr\u00edrode ne\u0161kodia, ale \u010do ak sa dostan\u00fa do tr\u00e1viaceho traktu \u017eivo\u010d\u00edchov?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Trochu v\u00e1s pooprav\u00edm \u2013 nie s\u00fa toxick\u00e9, to je v\u0161ak in\u00e9, ako keby som povedal, \u017ee ne\u0161kodia. Ak sa dostan\u00fa do tr\u00e1viaceho traktu, ktor\u00fd ho nevie vyl\u00fa\u010di\u0165, je to naozaj probl\u00e9m. Ak sa dostane ako inertn\u00fd materi\u00e1l do ekosyst\u00e9mov, kde zaber\u00e1 priestor a obmedzuje \u017eivot fauny a fl\u00f3ry, je to naozaj ekologick\u00fd probl\u00e9m. Nie je to v\u0161ak probl\u00e9m toxikologick\u00fd, ale mechanick\u00fd.<\/p>\n\n\n\n Ak napr\u00edklad polyetyl\u00e9n \u017eivo\u010d\u00edch z tr\u00e1viaceho traktu vyl\u00fa\u010di, ni\u010d sa nestane, preto\u017ee ho nestr\u00e1vil. To je asi tak\u00fd efekt, ako keby zvierat\u00e1 zjedli napr\u00edklad kamene. Ak kamene dok\u00e1\u017eu vyjs\u0165 z tr\u00e1viaceho traktu von, nestane sa ni\u010d. Ak nie, je to probl\u00e9m. Nechcem t\u00fdm, samozrejme, poveda\u0165, \u017ee polyetyl\u00e9n vo\u013ene v pr\u00edrode je balzam na du\u0161u, ale v zmysle toxikologickom nie je \u0161kodliv\u00fd. V ka\u017edom pr\u00edpade hromadiaci sa odpad z polym\u00e9rov je re\u00e1lny ekologick\u00fd probl\u00e9m, ktor\u00fd je potrebn\u00e9 rie\u0161i\u0165. T\u00fdch negat\u00edvnych dopadov je cel\u00fd rad, ale na ich diskutovanie by sme potrebovali ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed priestor.<\/p>\n\n\n\n Obchodn\u00e1 sie\u0165 Tesco ist\u00fd \u010das pon\u00fakala zelen\u00e9 ta\u0161ky, ktor\u00e9 mali by\u0165 \u0161etrn\u00e9 k pr\u00edrode. Vy\u010d\u00edtalo sa im, \u017ee s\u00fa nekvalitn\u00e9. \u010c\u00edm sa l\u00ed\u0161ili od klasick\u00fdch polyetyl\u00e9nov\u00fdch ta\u0161iek, ktor\u00e9 si dnes kupujeme vo v\u0161etk\u00fdch obchodn\u00fdch sie\u0165ach?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Tam bola snaha o biodegrad\u00e1ciu, aby sa dok\u00e1zali rozlo\u017ei\u0165 v pr\u00edrodnom prostred\u00ed. Existuje nieko\u013eko typov biorozlo\u017eite\u013en\u00fdch materi\u00e1lov. V tomto pr\u00edpade i\u0161lo takzvan\u00e9 oxobiodegradovate\u013en\u00e9 materi\u00e1ly, ktor\u00fdch princ\u00edp spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee do nich boli pridan\u00e9 adit\u00edva, ktor\u00e9 sp\u00f4sobuj\u00fa, \u017ee polym\u00e9r za\u010dal degradova\u0165 vplyvom tepla a svetla, aby klesla ve\u013ekos\u0165 molekuly tak, aby tieto materi\u00e1ly boli n\u00e1sledne biodegradovate\u013en\u00e9. Len vtip je v tom, \u017ee oxobiodegradovate\u013en\u00e9 materi\u00e1ly maj\u00fa ur\u010dit\u00fa dobu skladovate\u013enosti. V tomto pr\u00edpade boli zrejme dlho na sklade a za\u010dala sa degrad\u00e1cia, \u010d\u00edm sa naru\u0161ili mechanick\u00e9 vlastnosti. Nebolo to o tom, \u017ee boli nekvalitn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Kedy k \u0161tiepeniu doch\u00e1dza v pr\u00edpade klasick\u00fdch ta\u0161iek a v pr\u00edpade zelen\u00fdch Tesco ta\u0161iek?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Klasick\u00e9 ta\u0161ky s\u00fa vo\u010di tomu ist\u00fd \u010das chr\u00e1nen\u00e9. Ak si pam\u00e4t\u00e1te, ke\u010f sa za\u010dali robi\u0165 prv\u00e9 f\u00f3liovn\u00edky, tak f\u00f3lia vydr\u017eala len rok a musela sa meni\u0165. Dnes vydr\u017e\u00ed tri a\u017e p\u00e4\u0165 rokov, preto\u017ee sa tam prid\u00e1vaj\u00fa l\u00e1tky, ktor\u00e9 chr\u00e1nia polyetyl\u00e9n pred degrad\u00e1ciou. Tak\u017ee \u201eklasick\u00fd\u201c polyetyl\u00e9n, ak nie je vystavovan\u00fd slne\u010dn\u00e9mu \u017eiareniu, ani po rokoch nestrat\u00ed mechanick\u00e9 vlastnosti a dnes s\u00fa e\u0161te navy\u0161e stabilizovan\u00e9, \u010d\u00edm vydr\u017eia roky rok\u00face. Tesco treba oceni\u0165, \u017ee malo odvahu nie\u010do urobi\u0165 pre ekol\u00f3giu, ale zrejme neodhadli \u010fal\u0161ie rizik\u00e1, ktor\u00e9 s\u00fa spojen\u00e9 so skladovan\u00edm tohto typu materi\u00e1lu.<\/p>\n\n\n\n Pre rokom ste dostali medailu v Taiwane za v\u00fdvoj nov\u00fdch biodegradovate\u013en\u00fdch polym\u00e9roch, ktor\u00fdch v\u00fdhoda je v tom, \u017ee sa na rozdiel od in\u00fdch plastov\u00fdch obalov biologicky rozlo\u017eia, \u010d\u00edm chr\u00e1nia pr\u00edrodu. S\u00fa na b\u00e1ze surov\u00edn pripraven\u00fdch zo \u0161krobov a z cukrov. Ako to funguje?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Existuj\u00fa polym\u00e9ry, ktor\u00e9 s\u00fa schopn\u00e9 biodegrad\u00e1cie bez pomocn\u00fdch pr\u00edsad. Nemus\u00edme prid\u00e1va\u0165 do nich \u017eiadne prodegradanty, ktor\u00e9 \u0161tartuj\u00fa reakciu, ale \u017eiv\u00fd organizmus si s rozkladom podar\u00ed s\u00e1m v\u010faka enz\u00fdmom. Ide o polym\u00e9ry ako je kyselina polymlie\u010dna, polyhydroxybutyr\u00e1t a \u010fal\u0161ie polym\u00e9ry, ktor\u00e9 s\u00fa produkovan\u00e9 \u017eiv\u00fdmi organizmami \u2013 podobne ako \u010dlovek produkuje tuky z nadbytku potravy, tak niektor\u00e9 organizmy produkuj\u00fa napr\u00edklad polyhydroxybutyr\u00e1t. Ak \u013eudovo poviem, \u017ee \u201enak\u0155mime\u201c mikroorganizmy cukrami, za vhodn\u00fdch podmienok a\u017e 90 percent suchej v\u00e1hy organizmov bude tento polym\u00e9r. Sta\u010d\u00ed ho zobra\u0165 a spracova\u0165.<\/p>\n\n\n\n Ako z\u00edskavate zo \u0161krobu a cukrov polym\u00e9ry?<\/strong><\/p>\n\n\n\n \u0160krob sa pou\u017e\u00edva na v\u00fdrobu kyseliny polymlie\u010dnej. Druh\u00e1 mo\u017enos\u0165 je poskytn\u00fa\u0165 mikroorganizmom ako \u017eiviny cukry, \u010do som spom\u00ednal. Cukry je mo\u017en\u00e9 z\u00edska\u0165 nielen zo srv\u00e1tky (odpad z mliekarensk\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed, ktor\u00fd sa vyp\u00fa\u0161\u0165a do odpadov\u00fdch v\u00f4d a nar\u00fa\u0161a biologick\u00fa rovnov\u00e1hu tokov), ale napr\u00edklad v Braz\u00edlii existuje v\u00fdrob\u0148a, ktor\u00e1 ho produkuje z trstinov\u00e9ho cukru. Tak isto sa d\u00e1 polym\u00e9r z\u00edska\u0165 biotechnologicky aj z repn\u00e9ho cukru. Srv\u00e1tka je dobr\u00e1 v tom, \u017ee cukor sa z\u00edskava z odpadu a nie je potrebn\u00e9 vysieva\u0165 nov\u00e9 v\u00fdmery plod\u00edn.<\/p>\n\n\n\n Nevst\u00fapi do po\u013enohospod\u00e1rstva biznis ako v pr\u00edpade biopal\u00edv, kde sa osievaj\u00fa polia nie pre spotrebu \u013eud\u00ed, ale pre priemyseln\u00e9 vyu\u017eitie?<\/strong><\/p>\n\n\n\n To je sk\u00f4r politick\u00e1 a ekonomick\u00e1 ot\u00e1zka. Mysl\u00edte si, \u017ee Afrika sa ned\u00e1 u\u017eivi\u0165? To nie je vec po\u013enohospod\u00e1rstva, ale pravda je tak\u00e1, \u017ee sa to ekonomicky neoplat\u00ed. Nadprodukciu potrav\u00edn rad\u0161ej vo vyspel\u00fdch krajin\u00e1ch rie\u0161ime ich likvid\u00e1ciou ako v\u00fdvozom do hladom trpiacich kraj\u00edn. Je to nehum\u00e1nne, ale je to pravda. V Eur\u00f3pe je pomerne ve\u013ea dotovanej p\u00f4dy, aby sa neosievala, inak by klesli ceny potrav\u00edn. Nemus\u00edme chodi\u0165 \u010faleko. Potravinov\u00e1 sebesta\u010dnos\u0165 Slovenska s\u00edce pad\u00e1 dole, ale ch\u00fdbaj\u00fa niekomu napr\u00edklad polia za Bratislavou, kde rast\u00fa logistick\u00e9 centr\u00e1? Zrejme nie, ve\u010f nehladujeme.<\/p>\n\n\n\n Ak\u00e9 alternat\u00edvy vid\u00edme, ak sa zru\u0161ia po \u010dase igelitky?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Mnoh\u00ed sa vracaj\u00fa k papierov\u00fdm ta\u0161k\u00e1m, ktor\u00e9 nepoch\u00e1dzaj\u00fa z ropy a s\u00fa ekologick\u00e9. Aby sme nahradili v\u0161etky plastov\u00e9 obaly papierov\u00fdmi, zv\u00fd\u0161ime v\u00fdruby lesov? Bude to v poriadku? Bud\u00fa sta\u010di\u0165 tie stromy dorasta\u0165? A teraz si zoberte celul\u00f3zky, ktor\u00e9 nejako papier musia vyrobi\u0165. Ako prebieha proces a ak\u00fd m\u00e1 vplyv na pr\u00edrodu? Je skuto\u010dne ekologick\u00e1? Do akej miery predstavuj\u00fa technol\u00f3gie spracovania dreva na papier ekologick\u00fa z\u00e1ta\u017e? Je v\u00e4\u010d\u0161ia, \u010di men\u0161ia ako v\u00fdroba polym\u00e9rov typu polyetyl\u00e9n? Alebo \u017eiadna? Je to ve\u013ea ot\u00e1zok, ktor\u00e9 ak by sme za\u010dali prebera\u0165 a h\u013eada\u0165 pre a proti, str\u00e1vili by sme na\u0161\u00edm rozhovorom dlh\u00e9 hodiny. V ka\u017edom pr\u00edpade by sme mali tieto probl\u00e9my rie\u0161i\u0165 vysoko odborne, bez em\u00f3ci\u00ed a predsudkov. Nemali by sme \u00eds\u0165 v mene ekol\u00f3gie obrazne povedan\u00e9 pod\u013ea motta: zabi bobra, zachr\u00e1\u0148 strom. V\u0161etko m\u00e1 svoje plusy a m\u00ednusy.<\/p>\n\n\n\n Bud\u00fa \u013eudia akceptova\u0165, ak im zru\u0161ia igelitky ako v Taliansku? Asi si bud\u00fa musie\u0165 zvykn\u00fa\u0165 a prejs\u0165 na papier alebo in\u00fa alternat\u00edvu.<\/strong><\/p>\n\n\n\n Treba polo\u017ei\u0165 ot\u00e1zku, za ak\u00fa cenu chceme vyr\u00e1ba\u0165 produkty, ktor\u00e9 ne\u0161kodia pr\u00edrode. \u013dudstvo \u017eije vo ve\u013ekom kompromise a nikdy u\u017e nep\u00f4jde sp\u00e4\u0165. Nikto u\u017e nebude chcie\u0165 b\u00fdva\u0165 v jaskyni a oblieka\u0165 sa do medvedej ko\u017ee. Existuje nejak\u00fd \u0161tandard, na ktor\u00fd si \u013eudstvo zvyklo a sp\u00e4\u0165 u\u017e nep\u00f4jde. Ani v pr\u00edpade, ak by na to malo zahyn\u00fa\u0165. Je to ir\u00f3nia, ale \u010dlovek je jedin\u00fd \u017eiv\u00fd tvor na Zemi, ktor\u00fd si vedome likviduje svoju bud\u00facnos\u0165. V z\u00e1ujme ziskov a pohodlia sme ochotn\u00ed p\u00edli\u0165 si pod sebou kon\u00e1re.<\/p>\n\n\n\n Polym\u00e9ry (f\u00f3lie \u010di ta\u0161ky) nezmizn\u00fa a nejak\u00e1 n\u00e1hrada mus\u00ed pr\u00eds\u0165. Do akej miery to bude papier alebo nie\u010do in\u00e9, je zatia\u013e nejasn\u00e9. Ja si mysl\u00edm, \u017ee bud\u00facnos\u0165 je v materi\u00e1loch, ktor\u00e9 s\u00fa biodegradovate\u013en\u00e9 a bud\u00fa schopn\u00e9 sa rozlo\u017ei\u0165 napr\u00edklad v komposte, ktor\u00e9 s\u00fa vyroben\u00e9 z obnovite\u013en\u00fdch zdrojov surov\u00edn.<\/p>\n\n\n\n A to nie je len o tom, \u017ee v bud\u00facnosti sa minie ropa, ale nem\u00f4\u017eeme si dovoli\u0165 vraca\u0165 v\u00fdvoj zeme donekone\u010dna sp\u00e4\u0165. Treba v\u0161ak pripomen\u00fa\u0165, \u017ee v\u00fdrobou tak\u00fdchto materi\u00e1lov nie je probl\u00e9m likvid\u00e1cie odpadov vyrie\u0161en\u00fd. Mus\u00ed fungova\u0165 cel\u00fd proces separ\u00e1cie odpadov.<\/p>\n\n\n\n Aj ke\u010f je to bio, nem\u00f4\u017eem to hodi\u0165 v lese a naivne d\u00fafa\u0165, \u017ee sa to samo rozlo\u017e\u00ed v priebehu t\u00fd\u017ed\u0148ov. Mus\u00ed sa to dosta\u0165 do biologicky akt\u00edvneho prostredia, napr\u00edklad do kompostu, aby k rozkladu mohlo d\u00f4js\u0165. Ale to sme u\u017e v inej problematike, ktor\u00e1 v\u0161ak \u00fazko s t\u00fdm, o \u010dom sme sa rozpr\u00e1vali, s\u00favis\u00ed.<\/p>\n\n\n\n