Vedeck\u00e9 t\u00edmy na celom svete sa u\u017e roky zaoberaj\u00fa ot\u00e1zkou, ako vyrie\u0161i\u0165 probl\u00e9m s plastov\u00fdm odpadom. Hoci je zahrani\u010die vo v\u00fdskume nieko\u013eko rokov popredu, slovensk\u00ed odborn\u00edci predstavili unik\u00e1tne rie\u0161enie v\u00fdroby bioplastu, ktor\u00fd sa v komposte dok\u00e1\u017ee kompletne rozlo\u017ei\u0165 do nieko\u013ek\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148ov. Uch\u00e1dzaj\u00fa sa s n\u00edm o slovensk\u00fd i svetov\u00fd patent.<\/p>\n\n\n\n
Plasty s\u00fa polym\u00e9ry so \u0161peci\u00e1lnymi vlastnos\u0165ami. Syntetick\u00e9 polym\u00e9ry sa vyr\u00e1baj\u00fa z fos\u00edlnych surov\u00edn, najm\u00e4 z ropy. Pr\u00edrodn\u00e9 polym\u00e9ry s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou \u017eiv\u00fdch organizmov. Z\u00e1kladom v\u00fdroby bioplastov z dielne slovensk\u00fdch autorov s\u00fa dve zlo\u017eky na pr\u00edrodnej b\u00e1ze.<\/p>\n\n\n\n
\u201eIde o kyselinu polymlie\u010dnu, ktor\u00e1 sa vyr\u00e1ba zo \u0161krobu, a o \u010fal\u0161\u00ed polym\u00e9r, ktor\u00fd produkuj\u00fa bakt\u00e9rie,\u201c hovor\u00ed profesor Pavol Alexy z Fakulty chemickej a potravin\u00e1rskej technol\u00f3gie na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNa\u0161e know-how spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee sme na\u0161li spr\u00e1vnu kombin\u00e1ciu polym\u00e9rov na pr\u00edrodnej b\u00e1ze a ich spr\u00e1vny pomer,\u201c vysvet\u013euje Alexy, ktor\u00fd v roku 2012 z\u00edskal ocenenie Technol\u00f3g roka. Slovensk\u00fd recept na bioplast obsahuje tri a\u017e sedem zlo\u017eiek, z toho dve a\u017e \u0161tyri tvoria biopolym\u00e9ry. Vyn\u00e1lez ocenili aj na medzin\u00e1rodn\u00fdch ve\u013etrhoch.<\/p>\n\n\n\n
Ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee na to nepri\u0161li v zahrani\u010d\u00ed, kde m\u00e1 v\u00fdskum bioplastov dlh\u0161iu trad\u00edciu? \u201ePolym\u00e9ry na pr\u00edrodnej b\u00e1ze maj\u00fa aj svoje negat\u00edva, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa ich vlastnost\u00ed. Takisto sa ove\u013ea \u0165a\u017e\u0161ie spracov\u00e1vaj\u00fa ako tie be\u017en\u00e9. Mo\u017enost\u00ed, ako to vyrie\u0161i\u0165, je nieko\u013eko,\u201c pribli\u017euje odborn\u00edk.<\/p>\n\n\n\n
Bez stopy po kr\u00e1tkom \u010dase<\/strong><\/p>\n\n\n\n Vo svete sa h\u013eadala alternat\u00edva k syntetick\u00fdm plastom u\u017e d\u00e1vno. \u201eV 50. a\u017e 60. rokoch to bolo zameran\u00e9 sk\u00f4r na zne\u0161kodnenie odpadu, ktor\u00fd bol vidie\u0165. S\u00favis\u00ed to najm\u00e4 s roz\u0161\u00edren\u00edm plastov\u00fdch f\u00f3li\u00ed, ta\u0161iek a PET flia\u0161,\u201c hovor\u00ed Alexy.<\/p>\n\n\n\n Vedci pri\u0161li s \u010diasto\u010dne odb\u00farate\u013en\u00fdmi plastmi, ktor\u00e9 sa za\u010dali prvotne pou\u017e\u00edva\u0165 v po\u013enohospod\u00e1r\u00adstve. Trend \u00faplne biodegradovate\u013en\u00fdch, teda rozlo\u017eite\u013en\u00fdch, plastov, nast\u00fapil v 70. a\u017e 80. rokoch. St\u00e1le v\u0161ak boli vyroben\u00e9 najm\u00e4 z ropy alebo zo zemn\u00e9ho plynu.<\/p>\n\n\n\n Na Slovensku sa biodegradovate\u013en\u00fdmi plastmi v priemyselnom meradle za\u010dali v\u00e1\u017enej\u0161ie zaobera\u0165 po uvo\u013enen\u00ed re\u017eimu. Pod\u013ea Alexyho i\u0161lo najm\u00e4 o synteticky vyr\u00e1ban\u00e9 plastov\u00e9 f\u00f3lie rozpustn\u00e9 vo vode. Na tejto b\u00e1ze funguj\u00fa napr\u00edklad pracie kapsuly.<\/p>\n\n\n\n Ide\u00e1l bol n\u00e1js\u0165 tak\u00fd plast, ktor\u00fd je vyroben\u00fd z obnovite\u013en\u00fdch zdrojov. \u201ePrv\u00fd impulz s\u00favis\u00ed najm\u00e4 s ropnou kr\u00edzou. Vtedy u\u017e boli plasty s\u00fa\u010das\u0165ou ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota,\u201c hovor\u00ed profesor. Za\u010dali sa h\u013eada\u0165 zdroje, ktor\u00e9 by neboli z\u00e1visl\u00e9 od ropy. \u201eV\u00fdskum sa orientoval najm\u00e4 na materi\u00e1ly zalo\u017een\u00e9 na \u0161krobe,\u201c pribli\u017euje Alexy. Je to l\u00e1tka, ktor\u00e1 sa v pr\u00edrode vyskytuje vo ve\u013ekom mno\u017estve a d\u00e1 sa \u013eahko z\u00edska\u0165.<\/p>\n\n\n\n Nesk\u00f4r si \u013eudia uvedomili aj \u010fal\u0161\u00ed benefit pri pou\u017e\u00edvan\u00ed obnovite\u013en\u00fdch pr\u00edrodn\u00fdch zdrojov. Rozlo\u017een\u00edm bioplastov vznik\u00e1 aj oxid uhli\u010dit\u00fd, ktor\u00e9ho nadbytok v ovzdu\u0161\u00ed nie je \u017eiaduci. \u201eRastliny ako kukurica, z ktorej sa z\u00edskava \u0161krob, \u010di cukrov\u00e1 trstina ho v\u0161ak potrebuj\u00fa pre svoj rast. Vznik\u00e1 tak kolobeh, pri ktorom sa produkty rozkladu pomerne r\u00fdchlo vracaj\u00fa sp\u00e4\u0165 do pr\u00edrody a do procesu v\u00fdroby bioplastov, \u010do m\u00e1 pozit\u00edvny dosah na ekol\u00f3giu,\u201c hovor\u00ed Alexy.<\/p>\n\n\n\n H\u013eadanie spr\u00e1vnych vlastnost\u00ed<\/strong><\/p>\n\n\n\n Bioplasty s\u00fa aj kompostovate\u013en\u00e9. Vy\u017eaduje si to v\u0161ak spolu\u00fa\u010das\u0165 \u013eud\u00ed pri trieden\u00ed. \u201eVyhadzova\u0165 by to mali do bioodpadu,\u201c hovor\u00ed Alexy. V niektor\u00fdch mest\u00e1ch to je zatia\u013e probl\u00e9m. Kontajnery na bioodpad by ste tam h\u013eadali m\u00e1rne, najm\u00e4 v pr\u00edpade panel\u00e1kov\u00fdch s\u00eddlisk.<\/p>\n\n\n\n \u201eAk sa bioplast (s v\u00fdnimkou oxobiodegrado\u00advate\u013en\u00fdch plastov) dostane do be\u017en\u00e9ho recykl\u00e1tu, tak sa ni\u010d nestane, preto\u017ee je to z obnovite\u013en\u00fdch zdrojov. Bola by to v\u0161ak \u0161koda.\u201c Nast\u00fapi\u0165 tu preto mus\u00ed aj legislat\u00edva.<\/p>\n\n\n\n K rozkladu bioplastov ned\u00f4jde len tak. Podstatou biodegrad\u00e1cie je, \u017ee materi\u00e1l spotrebuj\u00fa mikroorganizmy na svoj rast. To ide len vo vhodnom, biologicky akt\u00edvnom prostred\u00ed. D\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu zohr\u00e1va teplota, vlhkos\u0165 a pH, inak k rozkladu ned\u00f4jde. \u201eNem\u00f4\u017ee sa sta\u0165, \u017ee po nejakom \u010dase norm\u00e1lneho skladovania n\u00e1jdete doma v\u00fdrobok z n\u00e1\u0161ho bioplastu rozpadnut\u00fd na prach,\u201c hovor\u00ed Alexy.<\/p>\n\n\n\n Plasty sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa vo viacer\u00fdch odvetviach, preto si vy\u017eaduj\u00fa r\u00f4zne vlastnosti. In\u00e9 n\u00e1roky mus\u00ed sp\u013a\u0148a\u0165 obal na keks\u00edky, in\u00e9 zdravotn\u00edcky materi\u00e1l. Vedci sa s pomermi jednotliv\u00fdch zlo\u017eiek doslova hraj\u00fa, aby v\u00fdrobky z\u00edskali po\u017eadovan\u00e9 vlastnosti.<\/p>\n\n\n\n \u201eMusia ich ma\u0165 tak\u00e9, na ak\u00e9 s\u00fa \u013eudia zvyknut\u00ed pri be\u017en\u00fdch plastov\u00fdch produktoch,\u201c dop\u013a\u0148a profesor. Bioplast od toho be\u017en\u00e9ho laik nerozozn\u00e1. Preto mus\u00ed by\u0165 certifikovan\u00fd a hlavne ozna\u010dovan\u00fd.<\/p>\n\n\n\n V\u00fdznamn\u00fa \u00falohu m\u00f4\u017eu bioplasty zohra\u0165 nielen v potravin\u00e1rstve \u010di automobilovom priemysle, ale aj v zdravotn\u00edctve. \u010cloveka m\u00f4\u017eu napr\u00edklad uchr\u00e1ni\u0165 aj od oper\u00e1cie.<\/p>\n\n\n\n \u201eZ bioplastu sa daj\u00fa vyr\u00e1ba\u0165 skrutky, ktor\u00e9 sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa pri fix\u00e1cii zlomen\u00edn. Tit\u00e1nov\u00e9 s\u00fa\u010diastky sa musia po nejakom \u010dase z tela vybra\u0165, a to si vy\u017eaduje druh\u00fa oper\u00e1ciu. Implant\u00e1ty z pr\u00edrodn\u00e9ho materi\u00e1lu sa dok\u00e1\u017eu v \u013eudskom organizme \u010dasom \u00faplne rozlo\u017ei\u0165,\u201c opisuje Alexy.<\/p>\n\n\n\n Modern\u00e9 v\u00fdskumn\u00e9 centrum<\/strong><\/p>\n\n\n\n Unik\u00e1tny vyn\u00e1lez vznikol na z\u00e1klade spolupr\u00e1ce Fakulty chemickej a potravin\u00e1rskej technol\u00f3gie a \u00dastavu polym\u00e9rov SAV. \u010eal\u0161\u00ed posun nastal po zapojen\u00ed podnikate\u013eskej sf\u00e9ry. V\u010faka tomu sa podarilo zalo\u017ei\u0165 Centrum aplikovan\u00e9ho v\u00fdskumu environment\u00e1lne vhodn\u00fdch polym\u00e9rnych materi\u00e1lov, kde pokra\u010duje na\u0161tartovan\u00fd v\u00fdskum.<\/p>\n\n\n\n V\u00fdskumn\u00e9 centrum je schovan\u00e9 v priemyselnej \u010dasti Nitry. Takmer cel\u00fa spodn\u00fa \u010das\u0165 budovy zaber\u00e1 miestnos\u0165 so strojmi, ktor\u00e9 nak\u00fapili v\u010faka eurodot\u00e1cii. S typick\u00fdm plastov\u00fdm pachom, ktor\u00fd sa nad nimi vzn\u00e1\u0161a, sa tu \u010dlovek c\u00edti ako v miniverzii v\u00fdrobnej haly. S t\u00fdm rozdielom, \u017ee stroje pr\u00e1ve dnes nebe\u017eia.<\/p>\n\n\n\n \u201eJe to najlep\u0161ie a najmodernej\u0161ie vybaven\u00e9 pracovisko z okolit\u00fdch \u0161t\u00e1tov,\u201c prezr\u00e1dza Alexy. V poloprev\u00e1dzkovom re\u017eime tu vyr\u00e1baj\u00fa produkty z bioplastu, ktor\u00fd \u010dak\u00e1 na patent. \u201eS\u00fa to stroje, ktor\u00e9 sa be\u017ene pou\u017e\u00edvaj\u00fa pri v\u00fdrobe, len s\u00fa v men\u0161om rozmere,\u201c hovor\u00ed Alexy.<\/p>\n\n\n\n Vo ved\u013eaj\u0161\u00edch miestnostiach sa nach\u00e1dzaj\u00fa laborat\u00f3ri\u00e1, kde testuj\u00fa ich vlastnosti a sk\u00famaj\u00fa \u0161trukt\u00faru supermodern\u00fdm mikroskopom. Do centra sa chodia vzdel\u00e1va\u0165 \u0161tudenti, najm\u00e4 doktorandi. Poskytuj\u00fa tu aj servis a poradenstvo pre spracovate\u013eov plastov.<\/p>\n\n\n\n Pod\u013ea posledn\u00fdch \u00fadajov vzniklo na Slovensku v roku 2013 takmer 140-tis\u00edc ton odpadu. \u201eS\u00fa\u010dasn\u00fd stav v oblasti odpadov nie je dobr\u00fd, sme na chvoste takmer v\u0161etk\u00fdch \u0161tatist\u00edk v oblasti odpadov\u00e9ho hospod\u00e1rstva v r\u00e1mci celej E\u00da. Za nami s\u00fa u\u017e iba Rumunsko a Bulharsko,\u201c povedal Michal C\u00e1koci z komunika\u010dn\u00e9ho odboru ministerstva \u017eivotn\u00e9ho prostredia.<\/p>\n\n\n\n Slov\u00e1ci m\u00e1lo triedia a recykluj\u00fa, na skl\u00e1dkach kon\u010d\u00ed takmer 70 percent komun\u00e1lnych odpadov. Od bud\u00faceho roka nadobudne \u00fa\u010dinnos\u0165 nov\u00fd z\u00e1kon o odpadoch.<\/p>\n\n\n\n (zan)<\/p>\n\n\n\n